Sk
V tejto sérii sa prostredníctvom portrétu snažím ilustrovať odtrhnutie jednotlivca od spoločnosti, spôsobené dlhodobou spoločenskou izoláciou. Kamaráti, známi a príbuzní sa postupne z pamäti vytrácajú, nahrádza ich každodenná rutina. Život pred pandémiou sa postupne stáva rovnako vzdialeným ako sen na ktorý si človek už poriadne nevie ani spomenúť.
Človek je spoločenský živočích. Ľudské bytosti zvládajú izoláciu veľmi ťažko. Viaceré štúdie dokonca preukázali, že ak majú ľudia na výber medzi nudou a elektrickým šokom, preferujú šok. Preto je pandémia zdrojom rôznych depriváciií, ktoré vplývajú aj na tých, čo nie sú priamo postihnutí samotným ochorením. Človek v izolácii sa uchyľuje k spomienkam a predstavám, ale ak mozgu chýba externá stimulácia príliš dlho, začnú strácať pojem o čase, realite, svete „tam vonku“ a ich schopnosť vybaviť si život pred izoláciou, alebo jej koniec, postupne klesá.
Cieľom tejto série je vytvoriť záznam takejto erózie, realizáciou série malieb pozostávajúcej zo 100 portrétov formátu A5, ktorých inštalácia umožní vytvoriť súvislú mriežku fantómových personálnych vzťahov rôznych „blízkostí“ a „vzdialeností“.
K maľbe z opačnej strany plátna som sa pôvodne uchýlil pre nedostatok plátien, no myslím že táto forma je pre tento cyklus prospešná a vystihuje ducha doby, v ktorej sme nútení nazerať na mnohé veci „z druhej strany“. Čierna pastparta umocňuje u diváka pocit vzdialenosti a glejová vrstva na rube plátna umožňuje pracovať s farbou atypickým spôsobom.
Vznik cyklu malieb formou štipendia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
En
In this series, I try to illustrate the gradual effects of prolonged social isolation upon the individual and the subsequent shifts in his perceived reality, behavior, and mental state.
People are social creatures and handle isolation very poorly. Studies even show, that if given a choice between an electric shock or boredom, most people chose the shock. That's why the pandemic is an everlasting source of deprivation, even for those not directly affected. If the human brain lacks external stimuli long enough, it resorts to auditory, or even visual hallucinations as a form of self-stimulation. The affected person slowly starts losing his sense of time, prolonged isolation has even been, shown to cause memory loss.
The aim of this series is to document this type of erosion, through a series of paintings consisting of 100 portraits, which when installed are meant to create a grid.
At first, I resorted to using the back of the canvas out of a need for more material. I found it helps build distance between the viewer and the paintings, and the gesso layer allows for a different approach to working with acrylic paint.
Supported using public funding by Slovak Arts Council
